Zrnko z učiteľskej minulosti...

Minulosť je obdobie, ktoré sprevádza národy, etniká, skupiny, náboženstvá a ľudí v ich prítomnosti.

Čoraz častejšie zaznieva výrok, zbavte sa minulosti, žijeme dnes , pre novú budúcnosť. Čo bolo v minulosti, to bolo. Nabádajú vymazať pamäť na vojny , násilia, komunistické zločiny, holocaust...

Iné názory vyzdvihujú minulosť, ktorá akoby vytvárala korene stromu - základy nášho života. Osobnosť človeka od narodenia sa vyvíja na základe jeho minulosti, lebo deň pred dňom je už dňom minulým. Kto ste?, odkiaľ ste prišli? Často kladené otázky, pri rôznych príležitostiach, rozhovoroch, v medailónoch o osobnostiach...v momente odpovedí sa vraciame do našich začiatkov, k našim rodičom, do rodiny, do prostredí z minulosti.

Nezabudnuteľný herec a režisér Charlie Chaplin povedal: Mysli na to, že ti pri poslednom súde všetky tvoje filmy premietnu.

Ktorý z filmov sa bude premietať nám učiteľom?

Aká bola učiteľská minulosť? Nezabudnuteľná. Mnohí učitelia boli prenasledovaní, perzekuovaní, museli absolvovať ideologické školenia, vyhodení zo zamestnania, šikanovaní pri výkone svojej práce, monitorovaní, znevažovaní, ponižovaní, kontrolovaní vedením školy, kolegami, inšpektormi na základe objednávky mocných.

Pamätám si ako dieťa, že moji obidvaja rodičia ako poctiví a svedomití učitelia (pozn. skoro 40 rokov) boli sústavne prenasledovaní a kontrolovaní prostredníctvom hospitácií, regulérneho nástroja, ktorý dával možnosť navodzovať strach, úzkosť, neistotu. Bola som svedkom mnohých nárekov a sĺz v očiach svojej mamy.

Aká je dnes učiteľská prítomnosť? Nezabudnuteľná...pre mnohých. Jedni sa obávajú hovoriť, druhí prežívajú úzkosť zo straty zamestnania, iní sa cítia nedocenení, mnohí pociťujú nátlak, niektorí skúsili mobingové a bossingové techniky (napr. hospitácie), podaktorí už trpia strachovými mechanizmami, a máloktorí majú odvahu žiadať dodržiavanie ľudských práv a svojich zamestnávateľských zákonných práv.

Žijeme prítomnosť v minulosti alebo minulosť v prítomnosti?

Nezabudla som na slzy mamy a tak sa snažím bez zbraní upozorňovať na chyby minulosti, prítomnosti, tie nevedomé sa dajú odpustiť, avšak tie vedomé sú ranou našej prítomnosti, stigmou do budúcnosti a my pri budovaní demokracie máme povinnosť tieto chyby odstraňovať. Odmietam také formy hospitácií realizovaných nadriadenými orgánmi, ktoré vedú k šikanovaniu, zneisťovaniu, stresovaniu, naháňaniu strachu a úzkosti učiteľov a prehlbovaniu ich pocitov neschopnosti, neistoty, nedostatočnosti a komplexov menejcennosti.

Verím, že ten demokratický film si raz pozriem.

Mária Barancová

Komentáre

Zatiaľ neboli pridané žiadné príspevky!

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web

Antispam ochrana*

Text príspevku*